Kto je to tá povinná osoba?

Zákon presne určuje, koho treba považovať za povinnú osobu. Povinnou osobou sú napríklad:

  • banka,
  • burza cenných papierov,
  • pošta,
  • kasíno,
  • exekútor,
  • advokáti,
  • notári

Ďalej zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti určuje za povinné osoby aj niektorých podnikateľov, pretože je u nich vysoká pravdepodobnosť, že sa môžu stretnúť s informáciami naznačujúcimi legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Povinnými osobami sú teda aj títo podnikatelia:

  • realitka,,
  • audítor,
  • daňový poradca,
  • účtovník,
  • činnosť organizačného a ekonomického poradcu,
  • každá firma, ak vykoná hotovostný obrat v sume nad 10 000 eur

Povinnosti povinných osôb

Medzi najdôležitejšie povinnosti, ktoré z AML zákona vyplývajú pre podnikateľov možno zaradiť:

  1. starostlivosť o klienta;
  2. nahlásenie neobvyklej obchodnej operácie;
  3. ukončenie spolupráce
  4. program vlastnej činnosti proti praniu špinavých peňazí
  5. indentifikácia rizikových faktorov
  6. súčinnosť s finančnou spravodajskou jednotkou

Každý podnikateľ, ktorý je povinná osoba, musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony.

AML zákon rozlišuje tri druhy starostlivosti o klienta, a to v závislosti od osoby klienta, druhu obchodu:

  1. základná starostlivosť,
  2. zjednodušená starostlivosť,
  3. zvýšená starostlivosť.

Základná starostlivosť zahŕňa napríklad tieto povinnosti podnikateľov:

  1. identifikovať klienta a overiť jeho identifikáciu:
  • pri fyzickej osobe musí zistiť údaje ako napr. meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátumu narodenia, adresu trvalého pobytu a následne ich overiť napr. v doklade totožnosti
  • pri fyzickej osobe – podnikateľovi musí zistiť napr. aj adresu miesta podnikania, identifikačné číslo
  • pri právnickej osobe musí zistiť napr. názov, adresu sídla, identifikačné číslo a následne ich overiť napr. na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie,
  1. identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie,
  2. viesť a priebežne aktualizovať v listinnej alebo v elektronickej podobe identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod, údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod a údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod (dovtedy, kým má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia),
  3. získať informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,
  4. zistiť, či klient koná vo vlastnom mene (ak klient nekoná vo vlastnom mene musí ho vyzvať, aby preukázal formou záväzného písomného vyhlásenia meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, v ktorej mene obchod vykonáva),
  5. vykonať predbežné monitorovanie obchodného vzťahu a preskúmať, či sú konkrétne obchody v súlade s poznatkami podnikateľa o klientovi.

Základnú starostlivosť

Musí podnikateľ vykonať vo vzťahu ku klientovi napríklad pri uzatváraní obchodného vzťahu, pri prevádzkovaní hazardnej hry pri obchode v hodnote najmenej 2 000 eur.

Zjednodušená starostlivosť sa môže aplikovať vo vzťahu ku klientom s nízkym rizikom legalizácie príjmov z trestnej činnosti (napr. vo vzťahu k subjektu verejnej správy) a pri druhoch obchodu, ktoré prestavujú nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Zvýšená starostlivosť

Musí vykonať vtedy, ak na základe posúdenia rizík predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Vždy sa musí vykonať:

  1. pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky a finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu,
  2. pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou (t. j. fyzickou osobou, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia – napr. hlava štátu, predseda vlády, veľvyslanec, člen štatutárneho orgánu politickej strany alebo politického hnutia)
  3. pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú (zoznam vysokorizikových tretích krajín je prílohou Delegovaného nariadenia Komisie EÚ č. 2016/1675 zo 14. 7. 2016 – napr. sem patrí Afganistan, Irak a i.).

Zdieľať tento článok:

Vyskúšajte náš bezplatný audit GDPR.

Meno alebo ID subjektu

Získajte osobnú konzultáciu.

Postaráme sa o vaše GDPR profesionálne a bez komplikácii.

Konzultácia
0919 888 880

Podobné články