Protikorupčná smernica – Boj proti korupcii v právnych predpisoch EÚ je jedným z nástrojov, ktorý má pomôcť v boji proti korupcii. Ide o zabezpečenie spoločnej vysokej úrovne legislatívy, konkrétne v oblasti korupcie alebo začlenenie protikorupčných prvkov do iných sektorových právnych predpisov. Únia má všeobecné právo konať v oblasti protikorupčnej politiky v rámci obmedzení stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie. 

Smernica pre EÚ by mala najmä zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj prostredníctvom predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej a aproximácie trestných zákonov. V článku 83 Zmluvy sa uznáva, že korupcia je trestným činom, a preto má EÚ zákonodarné právomoci na reguláciu tejto oblasti.

Osobitné protikorupčné normy zahŕňa Dohovor z roku 1997 o boji proti korupcii úradníkov EÚ alebo úradníkov členských štátov a rámcové rozhodnutie z roku 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore je zamerané na kriminalizáciu aktívneho aj pasívneho úplatkárstva. Európske právne predpisy v iných oblastiach, ako sú pranie špinavých peňazí a verejné obstarávanie, zahŕňajú dôležité ustanovenia v boji proti korupcii. 

Boli prijaté alebo sa diskutuje o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti, napríklad týkajúcich sa skutočného vlastníctva a transparentnosti dane z príjmu právnických osôb alebo kontaktov medzi tvorcami rozhodnutí v EÚ a zástupcami záujmov. Práca v boji proti rizikám podvodu a korupcie pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ je tiež základným kameňom rámca boja proti korupcii, keďže legislatívne úsilie o zriadenie Európskej prokuratúry a smernice o ochrane finančných záujmov EÚ vypovedajú o neustálom úsilí redukovať tento trestný čin. Komisia spolupracovala s Parlamentom na niekoľkých legislatívnych iniciatívach dôležitých v boji proti korupcii. V oblasti vymáhania majetku prijala Komisia v decembri 2016 návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a ďalej preskúma možnosť zavedenia konfiškácie na základe odsúdenia.

Proti korupčná jednotka a smernica

Medzi primárne a hlavné úlohy Národnej protikorupčnej jednotky (NPKJ) patria: odhaľovanie a následné vyšetrovanie predovšetkým trestných činov súvisiacich s prijímaním úplatkov, podplácaním, nepriamou korupciou a aj volebnou korupciou, trestnými činmi spojených s podvodmi pri verejnom obstarávaní a pri verejnej dražbe, k hlavným úlohám patria, ktoré NPKJ skúma patria trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, taktiež prešetruje trestné činy, z ktorých je upodozrievaný špeciálny subjekt a v ktorých dozor nad dodržiavaním zákonnosti vykonáva Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V rámci NPKJ môžeme hovoriť o tom, že ide o gestora Strategického plánu v boji proti korupcii na území Slovenskej republiky.

V rámci členenia NPKJ, je adekvátne takéto rozdelenie:

expozitúra Bratislava – tá má sídlo v hlavnom meste, v Bratislave,

expozitúra Západ so sídlom v Nitre,

expozitúra Stred má sídlo v Banskej Bystrici,

expozitúra Východ sídli v Košiciach.

Korupcia na Slovensku – protikorupčná smernica využitie

gdpr 4

Korupcia je na Slovensku naďalej vážnym problémom. Krajiny sužovali významné prípady korupcie vrátane prípadu „Gorilla“, ktorý sa objavil na konci roku 2011. V tomto prípade boli tajné nahrávky odposluchov v rokoch 2005 až 2006 vypustené na internet. Politické strany sa  po súdnictve a štátnych zamestnancoch javia ako tretia najskorumpovanejšia štruktúra na Slovensku a vyše 50% opýtaných sa domnieva, že miera korupcie v krajine sa v posledných rokoch „výrazne zvýšila“. S cieľom bojovať proti korupcii v krajine v posledných rokoch začalo Slovensko s niekoľkými protikorupčnými reformami, vrátane vytvorenia centrálneho registra zmlúv a zverejňovania všetkých vládnych zmlúv online.

Index vnímania korupcie organizácie Transparency International v roku 2017 zaraďuje Slovensko na 54. miesto zo 180 krajín. V auguste 2019 skupina štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) vyzvala Slovensko, aby dosiahlo väčší pokrok v účinnosti svojho právneho rámca a politík na zastavenie korupcie medzi zamestnancami s najvyššími výkonnými funkciami a policajnými silami. Podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti za roky 2013 – 2014, po neefektívnej vládnej byrokracii, je korupcia považovaná za druhý najproblematickejší faktor pre podnikanie na Slovensku.

Z prieskumu vedúcich firiem vyplýva, že verejné prostriedky sú často presmerované na spoločnosti, jednotlivcov alebo skupiny z dôvodu korupcie a nedostatok etického správania spoločností v styku s verejnými činiteľmi, politikmi a inými spoločnosťami predstavuje pre Slovensko vážnu obchodnú nevýhodu. Spoločnosti považujú výskyt nepravidelných platieb a úplatkov za pomerne častý v súvislosti s dovozom a vývozom, verejnými službami, ročnými platbami daní a udeľovaním verejných zákaziek a licencií alebo získavaním priaznivých súdnych rozhodnutí.

Pokiaľ ide o úrovne a trendy je korupcia vnímaná ako veľmi rozšírená a obzvlášť problematická v zdravotníctve, spravodlivosti a na národnej úrovni. Toto vnímanie je podporené reálnymi skúsenosťami – mnoho podnikov a bežných ľudí uviedlo, že berú alebo dávajú úplatky. Odvetvie zdravotníctva je vnímaná ako sektor s rozšírenou korupciou. Korupcia vo vzdelávacom systéme sa sústreďuje najmä okolo univerzít. Okrem toho existuje aj rozšírené vnímanie toho, že človek nemôže získať prístup na právnické alebo lekárske fakulty bez platenia poplatkov úplatky.