Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) existuje šesť právnych základov na spracovanie osobných údajov. Jedným z týchto právnych základov je oprávnený záujem. V tomto článku sa dozviete, kedy ho možno použiť ako právny základ na spracúvanie osobných údajov a kedy nie.
Čo je oprávnený záujem?
Je to právny základ na spracúvanie osobných údajov, ak má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ oprávnený záujem na spracúvaní údajov a tento záujem neprevažuje nad právami a slobodami jednotlivca. To znamená, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže spracúvať osobné údaje, ak má na to oprávnený dôvod a ak nie sú negatívne ovplyvnené práva a slobody jednotlivca.
Kedy možno použiť oprávnený záujem?
Použiť ho možno ako právny základ na spracúvanie osobných údajov v niekoľkých situáciách. Môže sa napríklad použiť na účely priameho marketingu, na predchádzanie podvodom alebo trestnej činnosti, na zaistenie bezpečnosti siete a informácií alebo na vykonávanie interných administratívnych funkcií.
Pri použití oprávneného záujmu ako právneho základu na spracúvanie osobných údajov musí prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ vykonať posúdenie oprávneného záujmu (LIA), aby sa zabezpečilo, že práva a slobody jednotlivca nebudú negatívne ovplyvnené. LIA by malo zahŕňať posúdenie účelu spracúvania, nevyhnutnosti spracúvania a vplyvu na jednotlivca.
Kedy sa oprávnený záujem nemôže použiť?
Oprávnený záujem sa v určitých situáciách nemôže použiť ako právny základ na spracúvanie osobných údajov. Nemožno ho napríklad použiť, ak spracúvanie nie je nevyhnutné na účely oprávneného záujmu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa alebo ak práva a slobody jednotlivca prevažujú nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Nemožno ho použiť ani vtedy, ak sa spracúvanie vykonáva na účel, ktorý je nezlučiteľný s pôvodným účelom, na ktorý boli údaje zhromaždené.
Okrem toho niektoré typy osobných údajov si vyžadujú vyššiu úroveň ochrany a nemožno ich spracúvať na základe oprávneného záujmu. Patria medzi ne citlivé osobné údaje, ako sú údaje týkajúce sa zdravia, rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie.
Oprávnený záujem môže byť v určitých situáciách užitočným právnym základom na spracúvanie osobných údajov. Je však dôležité mať na pamäti, že vždy treba zohľadniť práva a slobody jednotlivca. Prevádzkovateľ alebo spracovateľ musí vykonať posúdenie oprávneného záujmu, aby sa uistil, že spracúvanie je nevyhnutné a nemá negatívny vplyv na jednotlivca. Ak nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa prevažujú práva a slobody jednotlivca, oprávnený záujem nemožno použiť ako právny základ na spracúvanie osobných údajov.
