Keď sa dnes bavíme o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, už to nie je téma „jednej banky“ alebo „jedného štátu“. Z praxe AML konzultanta vidím, že väčšina relevantných prípadov má aspoň jeden cezhraničný prvok. Peniaze sa pohybujú rýchlejšie ako informácie, a práve preto je medzinárodná spolupráca v AML taká dôležitá.
Rok 2026 bude pre Slovensko zlomový najmä preto, že sa začne reálne prejavovať nový európsky AML rámec. Nebude to len o ďalšej smernici v zbierke právnych aktov. Bude to o tom, že sa zmení spôsob, ako si štáty vymieňajú informácie, ako sa nastavuje dohľad, ako sa riešia cezhraničné riziká, a čo všetko budú musieť povinné osoby vedieť preukázať pri kontrole.
V tomto článku sa pozriem na to, čo sa mení na úrovni EÚ a medzinárodnej spolupráce, a preložím to do praktických dopadov pre Slovensko. Nie teória. Skôr „čo to spraví s vašimi procesmi, dátami a kontrolami“.
Prečo je medzinárodná spolupráca v AML zrazu jadro celej témy
AML bolo historicky silne „lokálne“. Každý štát mal vlastné pravidlá, vlastný dohľad a vlastné interpretácie. Aj v EÚ, kde sme dlhé roky fungovali na smernici, sa rozdiely medzi krajinami riešili často až vtedy, keď vznikol problém.
Lenže kriminalita sa prispôsobila:
- používa viac jurisdikcií naraz,
- rozbíja transakcie na menšie časti,
- kombinuje banky, fintechy, krypto, hotovosť a obchodné schémy,
- a využíva miesta, kde je výmena informácií pomalá alebo neúplná.
Preto sa EÚ posúva od „harmonizácie“ k reálnej integrácii. To je pre Slovensko dobrá správa, ale len za predpokladu, že sa na zmeny pripravíme procesne a dátovo. Inak sa môže stať, že budeme mať rovnaké povinnosti ako veľké trhy, ale bez porovnateľnej kapacity.
Čo presne sa mení: AML balík EÚ a nový model spolupráce
Najväčšia zmena, ktorú budeme v rokoch 2025 až 2026 cítiť, je európsky AML balík. Je postavený na troch pilieroch:
- AML nariadenie (AMLR) – priamo uplatniteľné pravidlá, menej priestoru na „národné verzie“.
- 6. AML smernica (AMLD6) – najmä o inštitucionálnych a organizačných otázkach, kompetenciách, spolupráci.
- AMLA (Anti-Money Laundering Authority) – nový európsky orgán, ktorý má zlepšiť dohľad a spoluprácu v praxi.
Pre Slovensko to znamená, že už to nebude len o tom, ako si to vyloží národný regulátor alebo ako to zadefinuje interná metodika. Viaceré kľúčové pravidlá budú priamo dané nariadením a očakávania budú viac porovnateľné naprieč EÚ.
A keď sa pravidlá zjednotia, spolupráca sa musí zrýchliť. Tu prídu na rad aj zmeny v tom, ako fungujú finančné spravodajské jednotky (FIU), dohľad a výmena informácií.
AMLA: čo prinesie do praxe na Slovensku (aj keď nie ste „priamo pod AMLA“)
Veľa klientov sa ma pýta: „Týka sa nás AMLA, keď nie sme veľká banka?“ Odpoveď z praxe: áno, nepriamo takmer určite.
AMLA bude mať dve veľké roly:
- Priamy dohľad nad vybranými vysokorizikovými subjektmi s cezhraničným profilom (typicky veľké skupiny, významné inštitúcie, vybrané subjekty podľa kritérií rizika).
- Koordinácia a štandardizácia dohľadu naprieč EÚ, vrátane metodík, spoločných prístupov a podpory pri cezhraničných prípadoch.
Aj keď slovenská povinná osoba nebude „pod AMLA“, bude pod dohľadom, ktorý sa bude musieť zosúladiť s európskym štandardom. A to mení realitu kontrol:
- bude menší priestor na národnú benevolenciu,
- vzrastie dôraz na dôkaznú stopu (preukázateľnosť rozhodnutí),
- porastie tlak na konzistentné risk scoring modely a konzistentnú klasifikáciu rizika klienta,
- a bude sa viac porovnávať, ako to robia iní.
Prakticky: slovenské inštitúcie sa budú musieť správať tak, ako keby boli porovnateľné s lepšími trhmi, lebo v určitej fáze budú porovnateľné aj kontrolné očakávania.
Väčší dôraz na cezhraničné riziká a skupinový pohľad
V roku 2026 bude zreteľnejší posun od „entita si rieši AML sama“ k „skupina a cezhraničné väzby sú kľúčové“. To je kritické najmä pre:
- bankové skupiny so zahraničnou matkou,
- fintechy s licencovaním v inom štáte a operáciami na Slovensku,
- poskytovateľov platobných služieb, ktorí robia onboarding remote,
- distribučné siete, agentov a sprostredkovateľov s prvkami outsourcingu.
V praxi očakávam viac otázok typu:
- Ako zabezpečujete, že rizikové poznatky z inej krajiny sa premietnu do monitoringu na Slovensku?
- Ako riešite rozdielne ratingy klienta v rôznych entitách skupiny?
- Kto má finálne slovo pri EDD (enhanced due diligence), keď ide o klienta aktívneho v 3 štátoch?
Toto nie sú akademické otázky. Pri incidentoch je často problém presne tu: informácia existovala, ale bola „v inom štáte“, „v inom tíme“, „v inom systéme“, a nikto ju nepretavil do rozhodnutia.
FIU spolupráca: viac dát, viac tlaku na kvalitu, viac spätnej väzby
Slovenská FIU (Finančná spravodajská jednotka) bude fungovať v prostredí, kde sa bude posilňovať prepojenosť, výmena informácií a analytické kapacity naprieč EÚ.
Pre povinné osoby to má tri konkrétne dopady:
1) Kvalita podaní bude dôležitejšia než kvantita
V praxi vidím dva extrémy:
- „Pošlime všetko, nech máme pokoj.“
- „Pošlime len to, čo je úplne isté.“
Ani jedno nie je ideálne. Trend je jasný: podania musia byť kvalitné, čitateľné, s logikou, časovou osou, prepojeniami, a s relevantnými dátami. Ak sa bude FIU viac spoliehať na cezhraničnú spoluprácu, slabé podanie z jedného štátu znižuje hodnotu prípadu pre všetkých.
2) Lepšie štruktúrované dáta
Očakávajte tlak na to, aby boli informácie štruktúrované a znovupoužiteľné. Nie len PDF popis. V praxi to znamená:
- jednotnejšie identifikátory,
- lepšiu prácu s adresami, účtami, peňaženkami, UBO,
- menej nejednoznačnosti v popisoch.
3) Viac dopytov, rýchlejšie lehoty, lepšia interná logistika
Ak FIU bude aktívnejšia v medzinárodnej výmene, povinné osoby môžu cítiť viac doplňujúcich dopytov. To nie je problém, ak máte:
- jasne pridelené zodpovednosti,
- audit trail, kto rozhodol a prečo,
- dostupné dáta bez ručného „vyťahovania z troch systémov“.
Ak to nemáte, tak sa z bežného dopytu stane interný incident.
Beneficial ownership (UBO) a prepojenie registrov: menej tolerancie na „nejasné vlastníctvo“
UBO je dlhodobo jedna z najcitlivejších tém. Slovensko má svoje špecifiká, ale trend EÚ je stabilný: transparentnosť vlastníctva, lepšia dostupnosť údajov pre oprávnené subjekty, a vyššia kvalita registrov.
V roku 2026 bude v praxi dôležité najmä toto:
- pri cezhraničných štruktúrach bude očakávanie, že povinná osoba vie vysvetliť vlastníctvo bez „domnienok“,
- zvýši sa tlak na dokumentovanie rozporov medzi registrom, klientskymi vyhláseniami a otvorenými zdrojmi,
- a porastie význam interných pravidiel, kedy odmietnuť onboarding alebo kedy pristúpiť k EDD.
Za mňa je kľúčové prestať sa tváriť, že UBO je len „pole v systéme“. UBO je scenár rizika. Ak neviete preukázať, ako ste k záveru o UBO dospeli, tak to pri kontrole neobstojí, aj keby ste mali formálne vyplnené všetko.
Sankcie a medzinárodné zoznamy: viac koordinácie, menej času na reakciu
Hoci sankcie nie sú vždy vnímané ako „čisté AML“, v realite sa v mnohých firmách spájajú do jedného compliance rámca. A cezhraničný rozmer je extrémny, lebo:
- zoznamy sa menia rýchlo,
- identifikácia je plná falošných zhôd,
- a obchodné tímy chcú riešenie „hneď“.
V roku 2026 očakávam:
- viac koordinácie prístupu v EÚ,
- väčší dôraz na efektívnosť screening systémov,
- a tlak na preukázateľné rozhodovanie pri false positives aj pri true matches.
Pre Slovensko to znamená, že interné SLA medzi compliance a biznisom budú musieť byť realistické a podložené kapacitou. Nestačí mať pravidlo „vyhodnotiť do 24 hodín“, keď nemáte dáta, ľudí a nástroje.
Krypto, cestovné pravidlo a cezhraničné toky: viac povinností aj pre nebankový sektor
Ak máte dojem, že „krypto sa nás netýka“, v roku 2026 to môže byť už neudržateľné tvrdenie. Aj tradičné inštitúcie budú narážať na:
- klientov, ktorí financujú účty z krypto zdrojov,
- platby smerujúce na burzy a od burz,
- nové typy služieb v platobnom ekosystéme.
Cezhraničná spolupráca v AML bude tlačiť aj na to, aby sa informácie o odosielateľovi a príjemcovi prenášali konzistentnejšie. V praxi sa preto oplatí už teraz pozrieť na:
- pravidlá pre akceptáciu krypto-related funds,
- požiadavky na source of funds a source of wealth pri rizikových profiloch,
- transakčný monitoring scenáre pre krypto off-ramps a on-ramps,
- a tréning front office, aby vedeli rozumne eskalovať bez paniky a bez ignorovania.
Čo to spraví s kontrolami na Slovensku: posun od „checklistu“ k „dôkazom“
Najväčší praktický posun, ktorý vidím, je dôraz na preukázateľnosť.
Kontrola už dávno nie je len o tom, či máte smernicu. Kontrola je o tom, či viete ukázať:
- prečo ste klienta zaradili do rizikovej triedy,
- prečo ste nastavili konkrétnu frekvenciu review,
- prečo alert skončil ako false positive,
- prečo ste nepodali hlásenie,
- a ako sa informácia zmenila na rozhodnutie.
Medzinárodná spolupráca tento trend urýchľuje. Ak má byť prípad zdieľateľný cez hranice, musí byť postavený na faktoch a stopách. A to sa prenesie aj do očakávaní na povinné osoby.
Pre Slovensko to znamená, že v roku 2026 budú prežité argumenty typu:
- „Takto to robíme roky.“
- „Systém to nevedel.“
- „Nebolo to v metodike.“
To, čo bude fungovať, je:
- jasná logika rizika,
- schopnosť zrekonštruovať rozhodnutie,
- a kontrolovateľné dáta.
Ako sa pripraviť v roku 2025 tak, aby bol rok 2026 zvládnuteľný
Zoberiem to prakticky. Toto sú kroky, ktoré dávajú zmysel takmer každej povinnej osobe na Slovensku, bez ohľadu na veľkosť.
1) Urobte si „mapu cezhraničných dotykov“
Nie len „máme zahraničných klientov“. Skôr:
- Kde vzniká cezhraničné riziko v onboardingu?
- Ktoré krajiny sa opakujú v transakciách?
- Máte klientov so zahraničnými UBO?
- Ktoré produkty sú najviac využiteľné na layering?
Výstup má byť použiteľný pre risk assessment a pre scenáre monitoringu.
2) Skontrolujte, či máte konzistentný risk scoring
Najčastejšia slabina: risk scoring existuje, ale je nejasné, ako sa z neho stane rozhodnutie v praxi. Napríklad:
- klient vyjde „medium“, ale dostane „high“ ručne, bez odôvodnenia,
- alebo naopak, „high“ zostane bez EDD, lebo „je to VIP klient“.
V roku 2026 bude tento typ nekonzistencie viditeľnejší a ťažšie obhájiteľný.
3) Zlepšite kvalitu naratívov a evidencie pri alertoch
Ak máte monitoring, ktorý produkuje alerty, otázka nie je len „koľko“. Otázka je:
- čo sa o každom prípade dá spätne preukázať,
- či je rozhodnutie čitateľné pre tretiu stranu,
- a či je tam jasná väzba na riziko.
Často pomôže jednoduchá vec: interný štandard pre „case notes“, ktorý je povinný a jednotný.
4) Nastavte proces na rýchle a bezpečné odpovede FIU a regulátorovi
To je kombinácia:
- právneho rámca (čo môžeme poskytnúť a ako),
- dátovej pripravenosti (kde to nájdeme),
- a organizačnej disciplíny (kto odpovedá, kto schvaľuje, kto archivuje).
Ak to nemáte, každý dopyt vás zabolí.
5) Trénujte ľudí na nové typy otázok, nie na definície
Veľa školení je stále postavených na tom, že zamestnanec vie definovať PEP alebo UBO. To nestačí.
V roku 2026 budú dôležité schopnosti:
- viesť rozumný rozhovor o pôvode majetku,
- identifikovať red flags v dokumentoch,
- eskalovať správne a včas,
- a nevytvárať falošnú istotu typu „keď mám doklad, je to v poriadku“.
Čo bude špecificky citlivé pre Slovensko
Slovensko má niekoľko praktických špecifík, ktoré môžu v roku 2026 bolieť viac než inde:
- Menší trh, menšie tímy: tlak na produktivitu AML porastie. Kto nemá rozumnú automatizáciu a dobré dáta, bude zahltený.
- Vyššia závislosť od skupinových politík: ak ste dcéra zahraničnej skupiny, budete musieť vyrovnať lokálne požiadavky s group štandardom a obhájiť odchýlky.
- Nerovnomerná úroveň AML maturity medzi sektormi: banky sú typicky ďalej, časť nebankového sektora bude dobiehať rýchlo a pod tlakom.
- Cezhraničné pracovné a podnikateľské väzby: to je legitímne, ale z pohľadu AML to zvyšuje nároky na KYC a na pochopenie ekonomickej logiky transakcií.
Záver: rok 2026 nebude o tom, či máte AML. Bude o tom, či funguje
Medzinárodná spolupráca v AML sa posúva do novej fázy. EÚ smeruje k jednotnejším pravidlám, koordinovanejšiemu dohľadu a rýchlejšej výmene informácií. Pre Slovensko to nie je abstraktná európska agenda. Je to praktická zmena v tom, ako budú vyzerať kontroly, aké budú očakávania na kvalitu dát, a ako rýchlo budete musieť vedieť reagovať.
Ak by som to mal zhrnúť jednou vetou z pohľadu AML konzultanta: v roku 2026 sa bude menej tolerovať „formálne splnenie“ a viac sa bude vyžadovať „preukázateľná účinnosť“.
Kto začne pripravovať procesy, evidenciu a cezhraničné scenáre už teraz, bude mať v roku 2026 výhodu. Kto bude čakať na finálne metodické usmernenie ku všetkému, riskuje, že ho realita dobehne skôr než legislatíva.
Často kladené otázky
Prečo je medzinárodná spolupráca v oblasti AML dnes kľúčová?
Medzinárodná spolupráca v AML je kľúčová, pretože väčšina prípadov prania špinavých peňazí má cezhraničný prvok. Peniaze sa pohybujú rýchlejšie ako informácie, a zločinci využívajú viaceré jurisdikcie, rôzne finančné inštitúcie a spôsoby transakcií. Preto len efektívna medzinárodná výmena informácií a koordinovaný dohľad môžu účinne bojovať proti praní špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Čo prináša nový európsky AML rámec pre Slovensko od roku 2026?
Od roku 2026 sa začne reálne uplatňovať nový európsky AML rámec, ktorý zásadne mení spôsob výmeny informácií medzi štátmi, dohľad nad finančnými subjektmi a riešenie cezhraničných rizík. Pre Slovensko to znamená prísnejšie pravidlá, ktoré budú priamo aplikovateľné a porovnateľné v celej EÚ, čo si vyžaduje prípravu procesov, dát a kontrol na úrovni povinných osôb.
Aké sú hlavné pilierové zmeny v AML balíku EÚ?
AML balík EÚ je postavený na troch hlavných pilieroch: 1) AML nariadenie (AMLR), ktoré zavádza priamo uplatniteľné pravidlá s menším priestorom na národné odlišnosti; 2) 6. AML smernica (AMLD6), ktorá upravuje inštitucionálne a organizačné otázky vrátane spolupráce; 3) Anti-Money Laundering Authority (AMLA), nový európsky orgán zameraný na zlepšenie dohľadu a spolupráce medzi členskými štátmi.
Ako ovplyvní AMLA slovenské subjekty, ktoré nie sú veľkými bankami?
Aj keď nie ste veľká banka, AMLA vás môže nepriamo ovplyvniť. Tento nový orgán bude mať priamy dohľad nad vybranými vysokorizikovými subjektmi s cezhraničným pôsobením, ale zároveň bude koordinovať dohľad a výmenu informácií naprieč EÚ. To znamená zvýšené očakávania na transparentnosť a kontrolu aj pre menšie subjekty, ktoré musia byť pripravené preukázať súlad s novými pravidlami.
Prečo sa EÚ posúva od harmonizácie k reálnej integrácii v oblasti AML?
Historicky mali členské štáty vlastné pravidlá a dohľad nad AML, čo spôsobovalo rozdiely a problémy pri riešení cezhraničných prípadov. Kriminalita sa však stala viac komplexnou a využíva viac jurisdikcií naraz. Preto EÚ prechádza od formálnej harmonizácie k skutočnej integrácii, ktorá umožní rýchlejšiu výmenu informácií, jednotný dohľad a efektívnejšiu ochranu proti praniu špinavých peňazí.
Aké praktické dopady budú mať nové AML pravidlá na slovenské procesy a dáta?
Nový európsky AML rámec bude vyžadovať od slovenských povinných osôb aktualizáciu interných procesov, lepšiu správu dát a zvýšenú transparentnosť pri kontrole. Povinnosti budú jednotné naprieč EÚ, čo znamená potrebu lepšej pripravenosti na cezhraničné kontroly, efektívnejšiu výmenu informácií a zosúladenie s novými štandardmi do roku 2026.