Whistleblowing na Slovensku v roku 2026 získava nový význam vďaka prepojeniu legislatívnych zmien, posilňovaniu inštitucionálnej ochrany a prehĺbeniu spoločenského povedomia o dôležitosti oznamovania korupcie a porušovania zákonov.
Základy whistleblowingu na Slovensku
Whistleblowing, známy aj ako oznamovanie protispoločenskej činnosti, bol na Slovensku systematicky upravený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov. Tento predpis vychádza z európskej smernice 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva EÚ, a predstavuje právny rámec, ktorý umožňuje občanom nahlásiť nezákonné správanie bez obavy z odvety.
Zákon rozšíril definíciu oznamovateľa – chránenou osobou sa teraz môže stať nielen zamestnanec, ale aj dodávateľ, subdodávateľ, uchádzač o prácu či bývalý pracovník. Každý subjekt s minimálne 50 zamestnancami musí mať interný systém na hlásenie nekalých praktík, pričom ochrana anonymity je povinná.
Novinky pre rok 2026
V roku 2026 sa očakávajú viaceré legislatívne úpravy, ktoré reagujú na skúsenosti z praxe. Ministerstvo vnútra avizovalo sprísnenie dohľadu nad firmami, ktoré nedodržiavajú povinnosť zaviesť anonymné kanály, ako aj zavedenie centralizovanej digitálnej platformy na bezpečné podávanie oznámení. Pripravuje sa aj prepojenie systému s Európskou platformou OEOD (Open European Ombudsman Database), ktorá má zjednodušiť cezhraničné prípady oznamovania.
Úrad na ochranu oznamovateľov, založený v roku 2021, posilňuje svoje kompetencie – zavádza regionálne pobočky, organizuje školenia pre verejnú správu a zverejňuje pravidelné správy o stave ochrany oznamovateľov.
Praktické dopady na zamestnávateľov
Zamestnávatelia musia mať okrem vnútorných kanálov aj zodpovednú osobu pre prijímanie a preverovanie oznámení. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k pokute až 200 000 €. Novela z roku 2025 navyše zvýšila sankcie pre manažérov, ktorí sa dopustia odvetných opatrení voči oznamovateľom, až na 100 000 €.
Whistleblower má zákonom garantovanú ochranu pred výpoveďou, disciplinárnym postihom či iným negatívnym následkom. Ak dôjde k odvetným krokom, Úrad mu môže priznať štatút chráneného oznamovateľa, čo prináša dodatočné právne záruky pri riešení sporov.
Spoločenské a kultúrne výzvy
Napriek zlepšeniam pretrváva nízka dôvera verejnosti v anonymitu systému. Mnohí zamestnanci sa stále obávajú stigmatizácie či interných odvetných krokov. Úrad i občianske združenia ako Transparency International Slovensko preto spúšťajú kampane zamerané na destigmatizáciu oznamovania a podporu etickej kultúry vo verejnej správe.
Medzinárodný rozmer a európske iniciatívy
Slovensko spolupracuje s európskymi inštitúciami na harmonizácii postupov v oblasti ochrany oznamovateľov. Cieľom je vytvoriť jednotnú sieť dohľadu a výmeny skúseností medzi členskými štátmi EÚ. V roku 2025 sa Slovensko zapojilo do projektu Európskej konferencie o whistleblowingu, ktorý zdôrazňuje potrebu spravodlivej ochrany tých, ktorí majú odvahu hovoriť.
Prognóza vývoja do roku 2026
Do roku 2026 sa očakáva:
-
úplná digitalizácia procesov oznamovania,
-
nový systém medzirezortnej spolupráce medzi Úradom, políciou a prokuratúrou,
-
rozšírenie školení o etike a ochrane oznamovateľov aj pre súkromný sektor,
-
a zavedenie motivačných mechanizmov (napr. finančné stimuly pre whistleblowerov).
Whistleblowing na Slovensku tak prechádza z fázy legislatívneho formovania do fázy praktickej implementácie, ktorá má zásadný vplyv na transparentnosť, verejnú kontrolu a dôveru v inštitúcie. Tento posun môže urobiť z krajiny jeden z modelových príkladov účinnej ochrany oznamovateľov v strednej Európe.